Korunka Božieho Milosrdenstva

Korunka Božieho Milosrdenstva

Túto modlitbu nadiktoval Pán Ježiš sestre Faustíne vo Vilne 13. – 14. septembra 1935 ako modlitbu na uprosenie a zmiernenie Božieho hnevu (pozri Den. 474 – 476). V nasledujúcich zjaveniach jej ukázal hodnotu a účinnosť tejto modlitby a odovzdal prisľúbenia, ktoré sú s ňou spojené.

„Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť (Den. 1541), (…), ak to bude v zhode s mojou vôľou.“ (Den. 1731) Lebo všetko, čo nie je v zhode s Božou vôľou, nie je dobré pre človeka a zvlášť pre jeho večné šťastie.

„Keď sa modlíš túto korunku,“ povedal na inom mieste Pán Ježiš, „približuješ ľudstvo ku mne. (Den. 929)

Duše, ktoré sa budú modliť túto korunku, zahrnie moje milosrdenstvo v živote a zvlášť v hodine smrti.“ (Den. 754)

„Vždy, keď budeš počuť, že hodiny odbíjajú tretiu, ponor sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho, vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tejto chvíli bolo otvorené dokorán pre každú dušu.“ (Den. 1572)

„V tejto hodine,“ prisľúbil Pán Ježiš, „vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých. Je to hodina, v ktorej sa dostalo milosti celému svetu – milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou.“ (Den. 1572)

Korunku sa modlíme na zrnkách klasického ruženca.